Vojvodina

Vlajka Vojvodiny

Poloha Vojvodiny v Srbsku

Vojvodina je historické územie na severe Srbska, dnes administratívne Vojvodinský autonómny kraj (iný preklad: Autonómna pokrajina Vojvodina / Vojvodinská autonómna pokrajina; skrátene Vojvodina).

Vojvodina je národnostne veľmi rozmanitá oblasť. Hlavným a zároveň najväčším mestom je Nový Sad, druhým v poradí je Subotica. Rozloha je 21,500 km², počet obyvateľov: 2 031 992, hustota obyvateľstva: 94,51/km² (2002). Existuje tu šesť úradných jazykov: srbčina, maďarčina, slovenčina, rumunčina, chorvátčina a rusínčina.

Obsah

[upraviť] Oficiálny názov v úradných jazykoch

srbský: Аутономна Покрајина Војводина/Autonomna Pokrajina Vojvodina
maďarský: Vajdaság Autonóm Tartomány
slovenský: Autonómna pokrajina Vojvodina ¹
rumunský: Provincia Autonomă Voivodina
chorvátsky: Autonomna Pokrajina Vojvodina
rusínsky: Автономна Покраїна Войводина),

¹ Oficiálny názov v Srbsku znie "Autonómna pokrajina Vojvodina", oficiálny názov podľa slovenského Úradu geodézie znie "Vojvodinský autonómny kraj". O preklade slova pokrajina pozri článok Administratívne členenie Srbska

[upraviť] Národnostné zloženie (2002)

Srbi 65,05%
Maďari 14,28%
Slováci 2,79%
Chorváti 2,78%
Juhoslovania 2,45%
Čiernohorci 1,75%
Rumuni 1,5%
Rómovia 1,43%
Iní 7,97%

[upraviť] Dejiny

Citadela v Petrovaradine, neďaleko mesta Novi Sad

Oblasť bola dôležitá už v časoch Rímskej ríše, nachádzalo sa tu mesto Sirmium (dnes Sremska Mitrovica). Počas 6. storočia prišli do oblasti Slovania, v 9. storočí si Vojvodinu podmanili Maďari, v ich moci ostala až do 16. storočia. Po bitke pri Moháči v roku 1526 a páde Banátu (1552) sa oblasť dostala pod kontrolu Osmanskej ríše. Vďaka zmluve z roku 1699 a neskôr z roku 1718 Vojvodina pripadla Rakúsku. Po 1. svetovej vojne sa stala súčasťou Kráľovstva SHS a po druhej svetovej vojne vznikol 1. septembra 1945 v rámci federalizovanej Juhoslávie Vojvodinský autonómny kraj ako časť Srbska.

[upraviť] Administratívne členenie

Okruhy Vojvodiny

Vojvodina je rozdelená na 7 obvodov (okresov; po srbsky: okrug):

V zátvorke je uvedené, do ktorej historickej oblasti obvod patrí.

Obvody sa ďalej delia na obce (po srbsky: opština).

[upraviť] Slováci vo Vojvodine

Slováci sú treťou najpočetnejšou národnosťou vo Vojvodine. Tvoria absolútnu väčšinu v obci Báčsky Petrovec (66,42 %) [1] a sú najvýznamnejšou národnosťou v obci Kovačica (41,07%). Celkovo žije vo Vojvodine 56,637 Slovákov, čo tvorí 2,79 %. Sú potomkami prevažne evanjelických vysťahovalcov z 18. storočia, ktorí sa usadili na úrodnom území, riedko obývanom po spustošení Turkami. Zachovávajú si jazyk i folklórne zvyky svojich predkov.

Administratívne členenie Srbska
Vojvodinský autonómny kraj
Juhobáčsky obvod \| Juhobanátsky obvod \| Severobáčsky obvod \| Severobanátsky obvod \| Stredobanátsky obvod \| Sriemsky obvod \| Západobáčsky obvod
Centrálne Srbsko
Mesto Belehrad \| Borský obvod \| Braničevský obvod\| Jablanický obvod \| Kolubarský obvod \| Mačviansky obvod \| Moravický obvod \| Nišavský obvod \| Pčinjský obvod \| Pirotský obvod \| Podunajský obvod \| Pomoravský obvod \| Rasinský obvod \| Rašský obvod \| Šumadijský obvod \| Toplický obvod \| Zaječarský obvod \| Zlatiborský obvod
Kosovo (Autonómny kraj Kosovo a Metohija)
Obvod Gjakova (Đakovický obvod) \| Obvod Gjilan (Gnjilanský obvod) \| Obvod Mitrovica (Kosovskomitrovický obvod) \| Obvod Peja (Pećský obvod) \| Obvod Prishtinë (Prištinský obvod) \| Obvod Prizreni (Prizrenský obvod) \| Obvod Ferizaji (Uroševacký obvod)