|
|
Nástroje |
Trnava O iných významoch výrazu Trnava pozri Trnava (rozlišovacia stránka).
Trnava (maď. Nagyszombat, nem. Tyrnau, lat. Tyrnavia) je jedno z najvýznamnejších miest Slovenska, leží v centre Trnavskej pahorkatiny, v nadmorskej výške 146 m n. m., vo vzdialenosti 45 km severovýchodne od Bratislavy. Kedže Trnava je na Slovensku jedným z najdôležitých centier rímsko-katolíckej cirkvi a stojí tu množstvo jej kostolov, tak sa prezýva ako „Malý Rím“.
[upraviť] DejinyNa križovatke starých obchodných ciest využívaných od praveku, pri riečke Trnávka, bola založená kupecká osada Trnava. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1211. Je to listina ostrihomského arcibiskupa Jána o donácii príjmov miestneho kostola ostrihomskej kapitule. Trnava bola prvým mestom na území dnešného Slovenska, ktoré dostalo výsady slobodného kráľovského mesta. Udelil jej ich v roku 1238 uhorský kráľ Belo IV.. Privilégiom podriadil mesto priamo korune a vymedzil mu také práva, ktoré umožňovali rýchly rozvoj mesta. Pôvodné poľnohospodárske centrum sa začalo postupne meniť na centrum výroby, obchodu a remesiel. V 13. storočí si mesto vybudovalo mimoriadne rozsiahle opevnenie na ploche takmer 60 hektárov. Konštrukciu opevnenia tvorili tehlové veže pospájané drevozemnými valmi, ktoré boli neskôr nahradené murovanými hradbami. Výsadné postavenie mesta upevňovali ďalší uhorskí králi. O dôležitom postavení mesta svedčí aj skutočnosť, že Trnava bola miestom stretnutí kráľov. Význam Trnavy vzrástol najmä v 16. storočí, keď sa sem pred blížiacim tureckým nebezpečenstvom, v roku 1543, presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou. Bratislava sa stala administratívnym centrom krajiny a Trnava prevzala úlohu kultúrneho a náboženského centra krajiny. 18. augusta 1561 začala sa výstavba jezuitského kolégia v Trnave na mieste dnešnej Trnavskej univerzity Sedemnáste storočie sa pokladá za jedno z najhorších období slovenských dejín. Charakterizujú ho stavovské povstania uhorskej šľachty proti viedenskému dvoru, ktoré sa dotýkajú aj života Trnavy. Je paradoxom, že práve v storočí vojen a požiarov (v Trnave vypukol veľký požiar 23. júna 1666, kedy bolo zničené, až na pár ulíc, celé mesto a 16 obyvateľov prišlo o život) sa stáva Trnava univerzitným sídlom. V roku 1635 založil Peter Pazmáň Trnavskú univerzitu, najskôr len s filozofickou a teologickou fakultou. Právnická fakulta bola otvorená v roku 1667 a lekárska až v roku 1769. V 17. storočí boli postavené stavby, ktoré sú dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Staré budovy dominikánskeho kláštora boli prestavané pre potreby univerzity, vystavili nové konvikty. Do 18. storočia vstupovala Trnava ako univerzitné mesto známe v celej Európe. V roku 1777, keď na pokyn Márie Terézie presťahovali univerzitu do Budína, túto stratu cítila nielen Trnava, ale celé Slovensko. V roku 1792 Anton Bernolák vytvoril v Trnave hlavný stánok Slovenského učeného tovarišstva. 1. augusta do 24. septembra 1831 Trnava zažila ničivú epidémiu cholery, ktorá si vyžiadala za dva mesiace cez 800 obetí. Budovu divadla si trnavskí mešťania postavili v roku 1831. 1. júna 1846 bol daný do prevádzky prvý úsek konskej železnice v Uhorsku, trať z Bratislavy do Trnavy. V roku 1870 začal v Trnave pôsobiť Spolok svätého Vojtecha, ktorý v období zákazu činnosti Matice slovenskej pomáhal udržiavať národné povedomie. Veľký rozvoj zažilo mesto v medzivojnovom období, keď stúpol počet obyvateľov z 15 tisíc v roku 1910 na 26 tisíc v roku 1940. Trnava bola vtedy tretie najväčšie mesto na Slovensku. 25. augusta 1996 sa Trnava stala krajským mestom. [upraviť] Politika[upraviť] Primátori
[upraviť] Pravidelné trnavské podujatia
[upraviť] PamiatkyBohatá história mesta zanechala výrazné stopy - množstvo architektonických a kultúrnych pamiatok. Prechádzka historickým centrom, ktoré tvorí mestskú pamiatkovú rezerváciu, poskytuje možnosť zoznámiť sa s pozoruhodným architektonickým súborom, ktorý sa tu formoval niekoľko storočí. Takmer pravidelný pôdorys centra mesta je vymedzený mestským opevnením. Návštevníci si môžu prezrieť:
[upraviť] Múzeá a galérie[upraviť] Kostoly
[upraviť] Synagóga
[upraviť] Národné kultúrne pamiatky[upraviť] Budovy, ulice, námestia(ulice v zátvorke sú názvy ako sa volali pôvodne)
[upraviť] Známe osobnosti[upraviť] Pochádzajúce z Trnavy
[upraviť] Pôsobiace v Trnave
[upraviť] Kultúrne spolky a združenia
[upraviť] Školstvo[upraviť] Vysoké školy[upraviť] Stredné školy
[upraviť] Časti mesta
[upraviť] Sesterské mestá
[upraviť] Pozri aj[upraviť] Iné projekty[upraviť] Externé odkazy
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
