|
|
Portál:História
 |
Historický portál |
|
|
História (z gréckeho historia - "skúmanie, poznanie minulých udalostí") vo význame dejiny, minulosť je vlastný proces vývoja ľudskej spoločnosti od najstarších čias až po súčasnosť. Slovom história však tiež označujeme vedu, ktorá tento proces skúma, t.j. historická veda, dejepis. Úlohou historickej vedy je pomocou historických prameňov a pomocných historických vied skúmať, vysvetľovať našu minulosť, vytvárať o nej čo možno najpresnejší obraz a zaznamenávať ju. Súhrnom historických faktov je historiografia (dejepisectvo).
|
|
| Historický index (10. júl - 4434 článkov) |
|
|
|
Článok mesiaca |
|
Minojská kultúra bola civilizácia (kultúra) bronzovej doby na Kréte v rokoch 2800/2600 až 1100 pred Kr., pomenovaná archeológom sirom Arthurom Evansom na počesť bájneho kráľa Minoa bývajúceho v paláci v Knosse, ktorý Evans objavil. V niektorých prameňoch sa táto kultúra spomína ako „Krétska“ alebo „Minoská“. Podľa ojedinelých názorov išlo o bájnu Atlantídu.
[upraviť] Dejiny a členenie
Evans rozdelil toto obdobie na 3 obdobia s troma podstupňami, iní autori neskôr pridali delenie na predpalácové, staré palácové a novopalácové obdobie:
- Ranominojské obdobie (=Predpalácové obdobie) – 2800 – 2000 pred Kr.- charakterizované rozpadom rodového zriadenia, špecializáciou remesiel, rozšírením chovu dobytka, rozvojom moreplavby, prvými dokladmi hieroglyfického písma, pečatidlami z kameňa alebo slonoviny a keramikou buď charakterizovanou červenou alebo hnedou maľbou na svetlom podklade alebo špeciálne vypaľovanou (vasiliská keramika)
- Ranominojské obdobie I. - 2800 alebo 2600 - 2500 pred. Kr. - obdobie po neolite, vtedy sa objavuje prvá maľovaná keramika a prvé medené nástroje
- Ranominojské obdobie II. - 2500 - okolo r. 2100 pred Kr. - charakteristické kamenné vázy, mramorové idoly, prvé glyptické práce, prvé bronzové nástroje
- Ranominojské obdobie III. - okolo roku 2100 - 2000 pred Kr.
- Stredominojské obdobie I. a II. (=Staré palácové obdobie) – 2000 – 1700 pred Kr. - obdobie výstavby veľkých palácov vo Faiste, Knosse, Mallii (Chrýsolakos) a iných, ktoré sa skončilo zničením palácov zemetrasením; vznikom viacerých miest; naďalej výrobou pečatidiel, kamenných váz; prvým použitím hrnčiarskeho kruhu; keramikou s polychrónnou maľbou (rastliny, zvieratá a pod.) a tzv. kamarskou keramikou (tenkostenná bohatozdobená keramika z juhokrétskej jaskyne); a najstarším dokladom použitia granulácie v Európe (zlatý lev z Kumasy).
|
|
|
|
|
|
