Portál:Astronómia

Astronómia je veda zaoberajúca sa pozorovaním a objasňovaním udalostí odohrávajúcich sa mimo Zeme a jej atmosféry. Študuje pôvod, vývoj, fyzikálne a chemické vlastnosti objektov, ktoré možno pozorovať na oblohe a sú mimo Zeme, ako aj s nimi súvisiace procesy.

Slovo astronómia, etymologicky znamená „zákon hviezd,“ (z gréčtiny: αστρονομία = άστρον, ástro - hviezda + νόμος, nómos - zákon). Je jednou z mála vied, kde aj amatéri môžu zohrať významnú úlohu, predovšetkým pri objavoch a monitorovaní prechodných javov. Astronómia by sa nemala zamieňať s astrológiou.

• 1054 - v súhvezdí Býka bola pozorovaná supernova, ktorej zvyšky dnes tvoria Krabiu hmlovinu
• 1997 - americká sonda Pathfinder pristála na povrchu planéty Mars
• 2005 - časť americkej sondy Deep Impact plánovane narazila do kométy 9P/Tempel 1

ďalšie výročia...

Mars je štvrtá planéta Slnečnej sústavy. Je to druhá najmenšia planéta (po Merkúre) a obieha ako štvrtá planéta okolo Slnka. Jeho dráha sa nachádza až za dráhou Zeme. Ide o planétu terestrického typu, tj. má pevný horninový povrch pokrytý impaktnými krátermi, vysokými sopkami, hlbokými kaňonmi a ďalšími útvarmi. Má dva mesiace nepravidelného tvaru pomenované Fobos a Deimos.

V období, keď je Mars v opozícii k Slnku a Zemi, nachádza sa tak medzi týmito dvoma telesami, je Mars pozorovateľný na oblohe po celú noc. Spoľahlivú informáciu o tom, kedy bola planéta Mars prvý raz pozorovaná, nemáme k dispozícii, pravdepodobne to ale bolo okolo roku 3000 až 4000 pred Kr. Všetky veľké staroveké civilizácie, Egypťania, Babylončania a Gréci, vedeli o tejto „putujúcej hviezde“ a dávali jej svoje pomenovania. Horniny, pôda a obloha majú červený, alebo ružový odtieň. Staré národy ju považovali za symbol ohňa a krvi. Preto to boli názvy ako „Červený objekt“, „Nebeský oheň“, „Pochodeň“, „Nebeský bojovník“ alebo „Boh vojny“.

• Astronómia: Astrofyzika - Kozmológia - Slnečná sústava - Astronómovia - Súhvezdia

• Astronomické objekty: Zoznamy - Galaxie - Hmloviny - Hviezdokopy - Planéty - Planétky - Kométy - Hviezdy - Kvazary - Čierne diery

• Astronomické prístroje: ďalekohľady - rádioteleskopy - observatóriá

• Astronómia: Astrometria - Nebeská mechanika - Astrofyzika - Kozmológia - Kozmogónia - Vznik hviezdy

• Astronomické objekty: Vesmír - Kvazar - Galaxia - Čierna diera - Hmlovina - Hviezdokopa - Medzihviezdna hmota - Hviezda - Pulzar - Planéta - Mesiac - Planétka - Asteroid - Kométa

• Planéty: Merkúr - Venuša - Zem - Mars - Jupiter - Saturn - Urán - Neptún

• Mliečna dráha: Slnečná sústava - Slnko - Zem - Mesiac

• Hviezdy: Tradičné názvy - Hviezdy podľa súhvezdí - Najjasnejšie hviezdy - Najbližšie hviezdy - Najbližšie jasné hviezdy - Najväčšie hviezdy - Najmenšie hviezdy - Najťažšie hviezdy - Najmenšie hviezdy - Hviezdy s planétami - Premenné hviezdy - Polopravidelné premenné - Pulzary

• Súhvezdia: Súhvezdia podľa rozlohy - Hviezdy podľa súhvezdí

• Galaxie: Najbližšie galaxie - Skupiny a kopy galaxií - Kvazary

• Planétky: 1-250 - 251-500 - 501-750 - 751-1000 - ...

• Kométy: Periodické kométy - Neperiodické kométy - Meteorické roje

• Astronomické katalógy: Messierove objekty - NGC objekty (1-250 - 251-500 - 501-750 - 751-1000 - 1001-1250 - 1251-1500 - 1501-1750 - 751-1000 - ...) - IC objekty (1-250 - 251-500 - 501-750 - 751-1000 - ...)

• Astronómovia - Astrofyzici

Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji astronómie na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov:

• Adrian
• Eryn Blaireová
• mo-Slimy
• Wizzard

• Pri pohľade od našej najbližšej hviezdy Alfa Centauri by sa nám Slnko premietalo do súhvezdia Kasiopeja?
• Do roku 2002 sa predalo 9 miliónov výtlačkov populárno-vedeckej knihy o kozmológii Stručné dejiny času napísanej Stephenom Hawkingom?
• Nielen otvorené, ale aj guľové hviezdokopy sa časom pomaly rozpadajú?
• Najstaršie pravdepodobné zobrazenie nočnej oblohy (fázy Mesiaca a hviezdokopa Plejády) je na disku starom vyše 3600 rokov?
• Augustin Royer v roku 1679 zaviedol na oblohu súhvezdie s názvom Žezlo a Ruka Spravodlivosti?
• Mená hviezd Sualocin a Rotanev v súhvezdí Delfín sú v skutočnosti od zadu písaným menom astronóma Nicolausa Venatora?
• Gradient gravitačného poľa čiernej diery v blízkosti singularity je dostatočne veľký na roztrhanie atómov?
• Krabí pulzar sa okolo svojej osi otočí až 30-krát za sekundu?
• Teória vzniku slnečnej sústavy z protoplanetárneho disku nedokáže uspokojivo vysvetliť vznik Uránu a Neptúna?

• 27. jún: posledné analýzy snímok povrchu Marsu z kozmických sond ukazujú, že zníženina Borealis basin na severnej pologuli Marsu by mohla byť obrovským impaktným kráterom. Priemer zníženiny je 8500 km a musela by vzniknúť nárazom väčšieho telesa, než Pluto. Ak ide skutočne o impaktný kráter, potom by to bol najväčší známy impaktný kráter v slnečnej sústave. spaceprobes.kosmo.cz

• 18. jún: Porovnaním snímok sondy Phoenix z 15. a 18. júna sa zistilo, že nápadne svetlné škvrny na snímkach v priebehu troch dní zmizli. Tento fakt silne podporil podozrenie, že na záberoch sondy je vodný ľad, ktorý sublimuje. apod

• 16. jún: Tím európskych astronómov oznámil objav pozoruhodnej trojice extrasolárnych planét. Prístrojom HARPS na observatóriu La Sila v Chile detekovali trojicu tzv. Superzemí, telies, ktorých hmotnosť leží medzi hmotnosťou Neptúna a hmotnosťou Zeme. Všetky tri planéty obiehajú hviezdu HD 40307. spaceprobes.kosmo.cz

• 13. jún: Astronómovia zaradili bývalú planétu Pluto do novej skupiny objektov slnečnej sústavy nazývanej plutoidy. Plutoid bol definovaný ako veľké kozmické teleso, ktoré spĺňa charakteristiku trpasličej planéty, ale pohybuje sa za dráhou najvzdialenejšej uznanej planéty - Neptún. Okrem Pluta patrí teda medzi plutoidy aj Eris. spaceprobes.kosmo.cz

• 13. jún: Misia sondy Ulysses, ktorá bola zameraná na štúdium Slnka bude po viac než 17 rokoch ukončená. Ukončenie sa plánuje okolo 1. júla 2008. Misia sondy Ulysses takmer štyrikrát prekročila svoju plánovanú životnosť. hvezdarna-vsetin

• 12. jún: Po niekoľkých neúspešných pokusoch sa sonde Phoenix podarilo dostať vzorku marťanskej pôdy do analyzátoru TEGA. Teraz sa bude po niekoľko dní zvyšovať teplota vzorky až na hodnotu 1000°C a pritom sa bude sledovať, či sa pôda odparuje. nasa.gov

• 6. jún: Sonda Deep Impact našla po splnení svojej hlavnej úlohy pri kométe Tempel 1 dalšie uplatnenie. V programe EPOXI má prispieť k pátrániu po extrasolárnych planétach veľkosti Zeme. spaceprobes.kosmo.cz

• 2. jún: Astronómovia objavili planétu iba trikrát hmotnejšiu než Zem. Planéta bola objavená metódou gravitačnej šošovky pri hviezde, ktorá má hmotnosť len okolo 1/12 hmotnosti Slnka. Objav bol 2. júna 2008 prezentovaný na konferencii Americkej astronomickej spoločnosti tímom z University of Notre Dame vedeným Davidom Bennettom. spaceprobes.kosmo.cz

• 31. máj: Terén pod americkou sondou Phoenix, z ktorého raketové pristávacie motory odfúkli povrchovú vrstvu, by pravdepodobne mohol obsahovať ľad. Či je svetlá plocha v blízkosti pristávacích nôh sondy skutočne vodný ľad, to potvrdia až výskumy v nasledujúcich dňoch. [1]