Korán

Korán (arab. القرآن al-Qur’án - recitácia, prednes) je posvätná kniha islamu. Obsahuje náboženské, etické, právne, kultové a i. zásady a pravidlá konania. Korán bol zostavený v polovici 7. stor. z výrokov Mohameda. Moslimovia považujú Korán za božie zjavenie.

Delí sa na 114 kapitol zvaných súry, ktoré majú chiliastický a morálne náučný obsahu. Jednotlivé súry sa delia na verše, áje, ktorých je v celom Koráne 6326. Podľa miesta vzniku sa rozlišujú súry mekkské a medínske.

[upraviť] História vzniku textu

Vznik Koránu, tak ako je popisovaný v moslimskej tradícii, z veľkej časti zodpovedá predstavám súčasných vedcov zaoberajúcich sa islamom.

Korán od začiatku písomne zachytávali Mohamedovi stúpenci, najprv ako zbierku voľných listov. Stále sa rozrastala skupina moslimov, ktorí poznali do tej doby zjavený text naspamäť, čo bolo potrebné kvôli defektívnemu charakteru vtedajšieho arabského písma – ešte nemalo žiadnu vokalizáciu (nezapisovali sa samohlásky) a niektoré skupiny spoluhlások vyzerali rovnako, pretože chýbali bodky, ktorými sa dnes tieto písmená rozlišujú. Zjavenie každého ďalšieho textu sa v spoločnosti moslimov tešilo najväčšej pozornosti – takisto kvôli úplne bezprostrednému účinku na každodenný život, napríklad zákaz konzumácie alkoholu. Mohamed predniesol vždy nové zjavenie najprv mužom komunity a potom zboru moslimských žien. Prorok sa takisto snažil o zmysluplné zaradenie nových statí. Každý novo zjavený text priradil nejakému určitému miestu v celkovom texte.

[upraviť] Mushaf

Zjavenie bolo dokončené ešte pred prorokovou smrťou a po súhlase všetkých, ktorí uchovávali korán ako ústne (háfizovia), tak aj písomne, vznikol po nariadení tretieho chalífu Uthmána ibn Affana (644-656) prvy oficiálny písaný kódex, mushaf (arab. مصحف). Najmenej päť opisov bolo zaslaných do Mediny, Mekky, Kúfy, Basry a do Damasku. Súčasne bol vydaný aj príkaz spáliť všetky súkromné opisy Koránu.

Verí sa, že sa opis, ktorý bol zaslaný do Mediny sa nachádza v Taškente. Ďalší exemplár sa údajne nachádza v múzeu Topkapi v Istanbule. Sú ale napísané v kufirskym písme, ktoré možno datovať do 9. storočia, a teda vznikli 150 až 200 rokov po origináli.

[upraviť] Význam koránu

Korán vytvoril základ pre početné odvetvia arabských vied. Jeho jazyk silno ovplyvnil vývoj arabskej gramatiky – vedľa zachovaných fragmentov predislamských básnikov platí arabčina koránu ako smernica pre korektnosť jazykových výrazov.

Z potreby výkladu niektorých „záhadných“ pasáží koránu sa vyvinula veda ilm at-tafsir (výklad koránu). Vznikli komentáre ku koránu, ktoré majú svojím rozsahom často niekoľko tuctov zväzkov. K najslávnejším patria zväzky Tabariho, Kurtubiho alebo Ibn Kathira. Existujú aj západní komentátori vydávajúci komentáre ako korán vykladať a pochopiť.

Nezvyklé, ale takisto veľmi sporné náznaky interpretácie uviedol nemecký filológ Christoph Luxenberg, ktorý okrem iného predstavil novú interpretáciu onoho sveta. Podľa jednej islamskej múdrosti je korán hovoriaci vesmír a vesmír je mlčiaci korán.

Korán je základom islamskej viery. Moslimovia veria, že Mohamed je údajne len sprostredkovateľom božieho slova, ktoré mu diktoval sám archanjel Gabriel, a nie že ho sám napísal.

[upraviť] Pozri aj

• Biblia
• Tanach

[upraviť] Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Korán

[upraviť] Externé odkazy

• FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok

Tento článok o téme súvisiacej s islamom je príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.