Hebrejčina

Hebrejčina (עברית) (ak je chápaná ako 1 jazyk) alebo hebrejské jazyky (ak je chápaná ako skupina jazykov) je označenie pre nasledujúce semitské jazyky/nárečia:

z časového hľadiska:
- starohebrejčina (klasická hebrejčina, biblická hebrejčina)
- mišnaická hebrejčina
- stredoveká hebrejčina
- novohebrejčina (čiže ivrit)
špeciálne varianty (nárečia) v dôsledku veľkého geografického rozšírenia:
- jemenská hebrejčina
- mizrachijská hebrejčina
- sefardská hebrejčina
- aškenázska hebrejčina
- samaritánska hebrejčina
- tiberiadská hebrejčina

Najčastejšie sa slovo vzťahuje buď na novohebrejčinu alebo na starohebrejčinu. Dnes slovo hebrejčina označuje spravidla novohebrejčinu, jazyk umelo vytvorený na základe starohebrejčiny.

Hebrejčina patrí do rodiny semitských jazykov do severozápadnej skupiny a do tzv. kanaánskych jazykov. Jej pôvod siaha zrejme do neskorej kanaánčiny. Najstaršie stopy kanaánskej reči s hebrejskými idiómami objavili archeológovia v Ras Šamra (Ugaritu) a pochádzajú z 20. storočia pr. Kr.

Tento článok s lingvistickou témou je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "upraviť" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.