Európsky parlament

Európsky parlament je jedným z orgánov Európskej únie (EU). Poslanci Parlamentu sú volení priamou voľbou každých päť rokov. Prvé priame voľby do Európskeho parlamentu boli v júni 1979. Poslanci sú volení systémom pomerného zastúpenia v tajnej voľbe všetkými občanmi EU staršími ako 18 rokov. V Belgicku, Luxembursku a Grécku majú občania povinnosť voliť.

Parlament má (po rozšírení Európskej únie na 27 členov) 785 poslancov (pred rozšírením bolo 732). Počet zástupcov z jednotlivých štátov je určený Zmluvou o Európskom spoločenstve (Maastrichtská zmluva). Maastrichtská zmluva taktiež určila, že každý občan členskej krajiny EU, ktorý žije v inej krajine EU, môže v tejto krajine taktiež voliť poslanca EP. Zmluva z Nice zvýšila maximálny počet poslancov na 732 a zmenila početné zastúpenie jednotlivých štátov, aby tak vytvorila miesto pre budúcich nových členov EU (Slovensko má 14 poslancov). Sídlom EP je Štrasburg, ale Parlament pracuje taktiež v Bruseli a Luxembursku.

Hoci Európsky parlament nevytvára zákony ako národné parlamenty, zmluvy prijaté od roku 1992 značne rozšírili právomoci EP. Základné právomoci EP sú legislatívna, rozpočtová a kontrolná právomoc. Taktiež politická rola Parlamentu v EU postupne rastie.

[upraviť] Legislatívna právomoc

Maastrichtská zmluva umožnila Parlamentu spolurozhodovať s Radou EU o návrhoch zákonov. Parlament tak spoločne s Radou prijíma zákony navrhnuté Európskou komisiou. Parlament musí s návrhom zákona súhlasiť, inak takýto návrh nevstúpi do platnosti. Spolurozhodovanie sa vzťahuje, mimo iného, aj na voľný pohyb pracovníkov, ustanovenia vnútorného trhu, výskum a technologický rozvoj, životné prostredie, ochranu zákazníka, vzdelanie, kultúru a zdravie. V ďalších oblastiach parlament len vyjadruje svoj názor (napr. dane).

[upraviť] Rozpočtová právomoc

Parlament rozhoduje o rozpočte EU spoločne s Radou EU. Rozpočet nevstúpi do platnosti, pokiaľ ho nepodpíše predseda EP. Parlament má posledné slovo v mnohých rozpočtových položkách, no poľnohospodárske výdavky môže len doplniť; posledné slovo pri tejto položke má Rada EU. Parlament môže rozpočet zamietnuť, vtedy sa jednania o rozpočte začínajú odznova. EP v minulosti rozpočet zamietol dvakrát, ale od roku 1986 túto silnú právomoc nevyužil. Parlament taktiež kontroluje, ako sú rozpočtové výdavky využité.

[upraviť] Kontrolná právomoc

Parlament dohliada na všetky aktivity Európskej únie. Táto právomoc bola pôvodne vyhradená len pre aktivity Európskej komisie, teraz je ale rozšírená aj o Radu EU a orgány zodpovedné za zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Parlament má kľúčovú rolu pri menovaní komisie: ratifikuje prezidenta komisie a vedie rozhovory o každom navrhnutom komisárovi; potom rozhoduje o menovaní Komisie ako celku v hlasovaní o dôvere. EP má taktiež právo vyjadriť komisii nedôveru a tak ju prinútiť k rezignácii. Túto právomoc parlament zatiaľ nikdy nevyužil.

[upraviť] Politická rola

Politická rola Európskeho parlamentu stále rastie. Rada EU konzultuje s parlamentom svoje dôležité zahranično-politické rozhodnutia. Parlament vznáša dotazy na Radu EU a môže vydávať doporučenia. Medzinárodné udalosti sú predmetom parlamentných debát, ktoré sú zakončené prijatím rozolúcií požadujúcich určitý zahranično-politický prístup EU. Každé prijatie nového člena EU a väčšina medzinárodných zmlúv musí byť odsúhlasená Parlamentom. Európsky parlament prisudzuje značnú dôležitosť ochrane ľudských práv. Používa svoju právomoc súhlasu ako jeden z prostriedkov podpory vážnosti základných ľudských práv. Túto právomoc použil pri zamietnutí niekoľkých finančných protokolov s istými nečlenskými krajinami na základe nedodržiavania ľudských práv, čím tieto krajinu prinútil prepustiť politických väzňov, alebo prijať medzinárodné zásady ochrany ľudských práv. V roku 1988 parlament založil Sacharovu cenu za slobodu myslenia, ktorá sa každoročne udeľuje jednému, viacerým jednotlivcom, alebo skupine, ktorí sa vyznamenali v boji za ľudské práva. V roku 1989 bola táto cena udelená Alexandrovi Dubčekovi.

Každý občan členskej krajiny EU je zároveň občanom Európskej únie. Občianstvo EU doplňuje, avšak nenahrádza, národné občianstvo. Občania EU majú právo podávať petície EP, právo predkladať svoje sťažnosti európskemu ombudsmanovi a právo osloviť akúkoľvek inštitúciu, alebo orgán EU v jednom z úradných jazykov EU (jazyky všetkých členských krajín EU) a obdržať odpoveď v rovnakom jazyku.

[upraviť] Politické skupiny v Európskom parlamente

V rokovacej sále sedia poslanci v politických skupinách a nie v národných delegáciách. V súčasnosti je v Parlamente 8 politických skupín a niekoľko “nezávislých“ poslancov. Tieto politické skupiny tvoria poslanci z viac než 100 národných politických strán.

Najsilnejším subjektom je EPP-ED, ktorá je súčasne jedinou frakciou s členmi zo všetkých 25 členských krajín. Socialisti (PES) utrpeli síce značné straty v Nemecku a Veľkej Británii, avšak túto porážku vyvažuje ich zisk vo Francúzsku a Španielsku. Obe najsilnejšie frakcie si tak v porovnaní s výsledkami eurovolieb v r. 1999 v podstate udržali svoje doterajšie pozície.

[upraviť] Slovenskí europoslanci v politických skupinách EP

V Európskom parlamente pôsobí 14 slovenských zástupcov zo 6 politických strán. Sú zaradení do troch politických skupín:

[upraviť] Iné projekty

[upraviť] Externé odkazy

[upraviť] Európsky parlament

[upraviť] Slovenskí europoslanci

Inštitúcie Európskej únie

Navigácia

Hľadať

Nástroje

V iných jazykoch