Ekonómia

Ekonómia je spoločenská veda, ktorá skúma na základe čoho a akým spôsobom spoločnosť rieši problém vzácnosti. Skúma aj ekonomické vzťahy vznikajúce medzi subjektami, vyslovuje prognózy a formuluje ekonomické zákony. Ekonómia predstavuje súbor rôznych disciplín ekonomických vied (oikos – dom, hospodárstvo, nomos – pravidlo zákon) pôvodcom názvu je Xenofón.

Je to veda o tom ako spoločnosť využíva vzácne zdroje na výrobu užitočných tovarov a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí. Jednoduchšie povedané je vedou o voľbe, ako ľudia vyrábajú, ako sa výrobky rozdeľujú, ako sa tovar dostáva k spotrebiteľovi a ako sa spotrebúvajú tovary.

Teoretickým základom ekonómie je Všeobecná ekonomická teória.

Obsah

[upraviť] Základné funkcie ekonómie ako vedy

poznávacia – skúma ekonomické javy a procesy, usiluje sa ich vysvetliť
praktická – ovplyvňuje konanie ekonomických subjektov, lebo poznatky sa stávajú základom pre praktické konanie ekonomických subjektov
metodologická – tvorí teoretický základ odvetvových a prierezových ekonomík, dejín ekonomických teórií a dejín národného hospodárstva

[upraviť] Tri základné otázky ekonómie

Z koncepcií vzácnosti a alternatívnych nákladov (oportunity costs) vyplýva nutnosť robiť rozhodnutia. Každá spoločnosť musí riešiť tri základné ekonomické problémy (známe aj ako triáda otázok alebo problémy ekonomík):

čo vyrábať
koľko vyrábať (niekde sa uvádza Ako vyrábať)
pre koho vyrábať

Pritom základnými kategóriami, z ktorých sa vychádza sú:

input – vstupy do výroby (výrobné zdroje), je to všetko čo vstupuje do výrobného procesu. Spravidla nevstupuje len jeden zdroj, ale kombinácia zdrojov.
output – výstup (výsledok ekonomickej činnosti), užitočné statky, služby. Buď sa okamžite spotrebujú alebo sa použijú na ďalšiu výrobu (kapitálové statky).

Spôsob, akým spoločnosť vyrieši tieto otázky určuje, aký má ekonomický systém (trhová ekonomika, zmiešaná ekonomika atď.)

[upraviť] Dejiny ekonomického myslenia

Samotný názov ekonómia sa datuje od čias A. Marshalla ako substitút dovtedy používaného pojmu politická ekonómia, ktorý bol používaný počas 18-teho a 19-teho storočia najmä Adamom Smithom, Davidom Ricardom a Karlom Marxom. Ich ekonomické teórie sa zvyknú súhrne označovať ako klasická ekonómia.

Počas existencie kapitalizmu sa vyvinulo viacero škôl ekonomického myslenia. Medzi najvýznamnejšie patria klasická ekonómia, Keynesiánska ekonómia, neoklasická ekonómia, rakúska škola a nová klasická ekonómia.