|
|
Egypt
Egypt, dlhý názov Egyptská arabská republika, je severoafrická arabská krajina.
Egypt je turisticky atraktívna prímorská krajina pri Stredozemnom a Červenom mori. Pamiatky svetového významu sú chránené UNESCO. Z obdobia starovek sú najvýznamnejšími pyramídy v Gíze, Údolie kráľov, chrámy v Karnaku, Luxore, Abú Simbel; z obdobia stredoveku (mešity). Problémom zostáva hospodárska zaostalosť, autoritatívny režim s nedostatkom demokracie a islamský radikalizmus.
[upraviť] Geografické údaje
So severu ju ohraničuje Stredozemné more, zo západu hranica s Líbyou, z juhu Sudán, z východu Červené more, Akabský záliv oddeľuje Sinajský polostrov od Saudskej Arábie a Jordánska. Najkratšia je hranica s Izraelom a pásmom Gazy (Palestínske okupované územia).
Hlavné mesto Káhira(aglomerácia 15 mil. obyvateľov) a druhé najväčšie mesto Alexandria ležia v delte najväčšej egyptskej rieky Níl.
- Členstvo v organizáciách: OSN, OAJ, LAS, OAPEC
- Poloha: 25°–36° v. d.; 22°–32° s. š.
- Územie: púšte 96 %, poľnohospodárska pôda 2,6 %, mestá 0,8 %, vodné plochy 0,6 %
[upraviť] Administratívne členenie
-
Hlavný článok:Dejiny Egypta; pozri aj: Zoznam vládcov starovekého Egypta
Egypt má dlhú a bohatú minulosť. Najvýznamnejšie pamiatky pochádzajú zo sklonka paleolitu, kedy sa usadili v údolí Nílu prví lovci-zberači. Neolit začína v Egypte v najneskôr v 6. tisícročí pred Kr. Zhoršovanie klimatických podmienok (pokračujúce vysušovanie Sahary) má za následok koncentráciu obyvateľstva do údolia Nílu. Okolo 4. tisícročia prichádza k dôležitým sociálnym a kultúrnym zmenám, neolit vystrieda chalkolit. Potreba vysporiadania sa s každoročnými záplavami, ktoré prinášali životodarne úrodné bahno má za následok budovanie rôznych odvodňovacích a zavodňovacích kanálov, vrstva kňazov má na starosti kalendár a predpovede. Z vrstvy bojovníkov a kňazov sa vyčleňuje vládca - neskôr nazývaný faraón. Vznik miest, doklady diaľkového obchodu, prvé piktografické hieroglyfické písmo, postupné zjednocovanie Egypta je začiatkom starovekých dejín Egypta.
- Staroveký Egypt
- Stredoveký islamský Egypt
- Moderné dejiny
- štátne zriadenie: Prezidentská republika (od 1953)
- hlava štátu: prezident Muhammad Husní Mubárak (od 1981)
- vláda: Národná demokratická strana (od 1978)
- parlament: Volebné obdobie 5 rokov, 454 miest
[upraviť] Obyvateľstvo
Počet obyvateľov a hustota (s inými vstupnými údajmi ako v hornej tabuľke):
- 1998: 64,2 mil.; 59 obyvateľov/km2
- 2000: 65,6 mil.; 65,7 obyvateľov/km2
Ročný prírastok obyvateľstva:
Stredná dĺžka života:
- Muži: 64 rokov, svetový priemer totožný
- Ženy: 67 rokov, svetový priemer 68 rokov
Veková pyramída:
- Predproduktívny 0–14 rokov: 39 %
- Produktívny 15–60 rokov: 54,4 %
- Poproduktívny nad 60 rokov: 6,6 %
Dosiahnuté stupne vývoja:
- Urbanizácia: 45 %
- Gramotnosť: 51 %
Náboženstvá:
Etnické zloženie:
- arabizovaní Hamiti: 99,8 %
- menšiny: Beduíni, Núbijci, Berberi, Sudánci
Jazyky: arabčina (úradný), angličtina, francúzština
Nezamestnanosť / Inflácia / hospodársky rast:
- rok 1993: 20 % / 11 % / 0,5 %
- rok 1997: 9,4 % / 6 % / bez údajov
Nominálny HDP na 1 obyvateľa:
Zahraničný obchod:
- Export: Palivá
- Import: Stroje, zariadenia, železo, oceľ, ropné výrobky
- Odberatelia: Taliansko 20,1 %, USA 2,4 %, Spojené kráľovstvo 7,7 %
- Dodávatelia: USA 17,7 %, Nemecko 9,6 %, Taliansko 8,1 %,
[upraviť] Iné projekty
|
