Bitka v Strečnianskej tiesňave

Hrad Strečno týčiaci sa nad Tiesňavou

Dátum:	31. august 1944 – 3. september 1944
Miesto:	Strečnianska tiesňava, juhovýchodne od Žiliny, Slovensko
Výsledok:	Porážka povstaleckých a partizánskych jednotiek
Casus belli:	Snaha nemeckých vojsk o získanie kontroly nad železničným spojením pozdĺž Váhu

Protivníci

Československo

Nacistické Nemecko

Velitelia

Jozef Dobrovodský
Emil Perko
Georges de Lannurien

von Junck
von Ohlen

Zoznam bitiek II. svetovej vojny

Slovenské národné povstanie
Strečno – Telgárt – Priekopa – Ostrô – Baťovany – Hronský sv. Kríž

Bitka v Strečnianskej tiesňave (31. august – 3. september 1944) bola bitkou Slovenského národného povstania medzi nemeckými bojovými skupinami plukovníkov von Ohlena a von Juncka, utvorených z viacerých druhov pozemného vojska a 1. československu armádou spolu s partizánmi v Strečnianskej tiesňave, ktorá Nemcom zabezpečovala cestné i železničné spojenie prísunu posíl a zásob na východ.

Obsah

[upraviť] Prípravy a predohra

Strečno a najmä jeho bezprostredné okolie má kvôli svojej geografickej polohe veľký vojenský význam. Od stredoveku oblasť strážili dva hrady (Strečniansky a Starhrad). Rieka Váh (Domašínsky meander) tu v prielome rozdeľuje masív Malej Fatry na dve časti, južnejšiu Lúčasnkú a severnú Kriváňsku Fatru. Úzkou tiesňavou tu paralelne s riekou vedie cesta. Železničné tunely však prechádzajú neprieč horskými masívmi, pri čom na druhej strane trať križuje rieku dvoma mostami. Počas vojny bola táto trať dôležitou zásobovacou tepnou nemeckých vojsk bojujúcich na území východného Slovenska. Preto už 24. augusta 1944 partizáni zatarasili jeden z tunelov. O niekoľko dní neskôr partizánska aktivita vyvolala nemeckú reakciu a nacistické vojská vstúpili na územie Slovenska, tomu sa postavila časť Slovenskej armády. Najmä jednotky na strednom Slovensku. O 19. hodine 29. augusta 1944 sa začalo Slovenské národné povstanie.

Po počiatočných úspechoch žilinskej posádky v bojoch v meste sa museli vojaci s príchodom skupín von Ohlena a von Juncka 30. augusta stiahnuť do Strečnianskej tiesňavy, kde zaujali výhodné obranné pozície a žilinská posádka majora Jozefa Dobrovodského spolu s martinskou posádkou podplukovníka Emila Perka začali rozostavovať svoje oddiely. Pridali sa k nim francúzsky partizánsky oddiel kapitána de Lannuriena (Prápor maršala Focha) a mínometný oddiel 1. československej partizánskej brigády M.R. Štefánika. V komunikácií medzi armádou a partizánmi však opakovane dochádzalo k nedorozumeniam a svojvoľným akciám partizánov, ktoré mali za dôsledok postupnú stratu pozícií v tiesňave, napriek veľkému nasadeniu francúzskej partizánskej brigády, ktorá sa v mnohom vyrovnala profesionálnej armáde. Výrazne sa prejavila veľká prevaha Nemcov v ťažkej technike, keďže povstalci postrádali protitankové zbrane.

[upraviť] Bitka

Bitka začala 31. augusta 1944 o ôsmej hodine ráno útokom Nemcov na ústie železničných tunelov. Všetky útoky boli odrazené, keďže ale partizáni neobsadili vrcholy na pravom brehu Váhu a tak Nemci bez boja obsadili Starý hrad. Napokon im ešte pomohla Luftwaffe z Malaciek, ktorá bombardovala ústie tunelov so slovenskými a francúzskymi partizánmi. Francúzi boli napokon stiahnutý na odpočinok. 1. septembra Nemci opakovali útok na tunely, boli však odrazení, hlavne vďaka stíhaču tankov Marder III, desiatnika Bucu, ktorý na nemecké tanky číhal zamaskovaný v tuneli. Pod tlakom však partizáni napokon vyhodili tunely do vzduchu. 2. septembra pribudla obrancom aj podpora zo vzduchu, ktorá sa ale nevyrovnala tej nemeckej. Tiež sa vrátil partizánsky oddiel kapitána de Lannuriena. V tomto čase sa začala prejavovať aj únava niektorých oddielov, ktoré boli nasadené v akcii už dlhšie, Nemci boli navyše posilnený ďalšími tankmi a neprestajne útočili na obranné pozície. Večer navyše povstalci utrpeli ťažké straty nemeckým bombardovaním a jednotky sa museli stiahnuť až k Dubnej Skale. Večer dorazili dlho očakávané posily a nahradili alebo doplnili pozície povstaleckých jednotiek, zároveň boli vyčlenené jednotky na obranu Vrútok. 3. septembra sa povstalci bránili, ale popoludní boli ich predsunuté pozície opäť bombardované a museli sa stiahnuť. 4. septembra pokračovali útoky pechoty, delostrelectva a bombardovania Stukami. Večer Nemci prelomili posledné obranné postavenia a obsadili Vrútky. Pomerne tvrdé boje o Vrútky, ktoré sa povstalecké velenie ako dôležitú križovatku snažilo za každú cenu získať späť, pokračovali niekoľko nasledujúcich dní.

[upraviť] Výsledky

Napriek neúspechu povstalcov sa touto akciou podarilo Nemcom zabrániť postupu na Martin a do centra povstaleckého územia a výrazne podporiť povstanie v jeho prvých dňoch. Nemci iba ovládli už zničený úsek košicko-bohunínskej železnice. V celej bitke sa im nepodarilo využiť veľkú prevahu tankových jednotiek, ktoré sa nemohli v úzkej tiesňave rozvinúť. Ich veľkou výhodou však bola podpora zo vzduchu.