Čeština

Čeština je západoslovanský jazyk najviac príbuzný so slovenčinou, potom poľštinou a dolnolužickou srbčinou. Patrí medzi slovanské jazyky, do rodiny indoeurópskych jazykov.

Po česky hovorí zhruba 12 miliónov ľudí, z toho viac ako 10 miliónov v Česku. V dôsledku niekoľkých vysťahovaleckých vĺn v uplynulých 150 rokoch hovoria po česky aj desaťtisíce emigrantov a ich potomkov, najmä v USA, Kanade, na Slovensku, v Nemecku, Rakúsku, Austrálii, na Ukrajine a vo veľa ďalších krajinách.

Spisovná čeština je značne vzájomne zrozumiteľná so spisovnou slovenčinou (a menej s poľštinou či lužickou srbčinou), hoci niektoré nárečia sú málo vzájomne zrozumiteľné (napríklad východoslovenské nárečia pre Čechov). Mladšia generácia Čechov, ktorá vyrástla po rozpade Česko-Slovenska v roku 1993, a preto nie je navyknutá na slovenčinu, môže mať ťažkosti s porozumením niektorých slovenských slov a výrazov.

[upraviť] Slovná zásoba

Slovná zásoba je pôvodná (pôvodné slová vytvorené odvodením pomocou predpony alebo prípony či iného zloženia písmen [počítat - počítač, les - lesní, vědět - dozvědět a mnoho ďalších], skrátené slová, skratky a slová vytvorené zložením dvoch alebo viacerých slov) alebo prevzatá (z angličtiny, nemčiny, ruštiny, gréčtiny, latinčiny, francúzštiny, taliančiny, japončiny a ďalších jazykov). Prevzaté sa delia na dve skupiny:

1. prevzaté do češtiny, napr. telefon, televize, rádio
2. slová používané v pôvodnom tvare, prípadne foneticky prepísané do latinky, napr. ikebana, hardware a ďalšie.

Čeština má aj slovo, ktoré bolo z nej prevzaté do svetových jazykov. Je to slovo "robot", ktoré ako prvý použil Karel Čapek vo svojom diele R.U.R..

[upraviť] Nárečie

Čeština mala kedysi veľa nárečí, ale nárečia v pravom slova zmysle v Čechách (nie na Morave) prakticky už zanikli. Všetci Česi sa medzi sebou dorozumejú, pretože každý Čech ovláda spisovnú alebo obecnú češtinu. Niekde Česi používajú spisovnú a obecnú češtinu spolu, inde zase spisovnú češtinu a nárečie alebo slang.

S Čechmi sa dá dorozumieť ľahko i po slovensky. Rozdiely medzi týmito dvomi jazykmi sú dnes menšie ako medzi niektorými nárečiami iných jazykov. Ako príklad sa dáva vzťah medzi dolnonemčinou a hornonemčinou.

[upraviť] Dejiny

Prvou česky písanou pamiatkou sú 2 vety zo zakladajúcej listiny litomerickej kapituly z roku 1057, ktoré sú však zreteľne mladšie, zrejme až z 12. storočia. Sú to: „Pavel dal jest Ploškovicích zemu. Vlach dal jest Dolas zemu Bogu i svjatemu Scepanu se dvema dušníkoma Bogucos a Sedlatu.“ Ďalej sa dochovali glosy z chorálnej knihy svatojiřské, tiež z 12. storočia, od neznámej mníšky: "Aldík krásen jako anjelík, jenž v blátě se válé. Lector Vituz je krásný kurvy syn."

Pozri aj: bibličtina

Moravské nárečia vykazujú viaceré znaky spoločné so západoslovenskými nárečiami. Jeden z najzvýznamnejšách slavistov Vatroslav Jagič (1838-1923) dokonca tvrdil, že Moravania ešte koncom 19. storočia v podstate hovorili takým istým jazykom ako Slováci. Do polovice 20. storočia bolo aj v Česku a na Slovensku bežné považovať v odborných textoch prinajmenšom obyvateľov Moravy na juhovýchodnej Morave za Slovákov, ich jazyk za nárečie slovenčiny - "moravskoslovenské nárečia" a ich územia aj označovať ako Slovensko či moravské Slovensko - dnes Slovácko (pozri napríklad Ottuv slovník naučný heslo Slovensko či podrobne Slovenský náučný slovník heslo Slovenský jazyk, časť Slovenské nárečia). Dodnes toto stanovisko zastáva menšina českých jazykovedcov (pozri napríklad Václav Machek: "Etymologický slovník jazyka českého", 1997, ISBN 80-7106-242-1, str. 8).

[upraviť] Rozdiely medzi slovenčinou a češtinou

• České písmená, ktoré sa v slovenčine nevyskytujú sú ř, ě, ů . Slovenské písmená ä, dz, dž, ľ, ŕ, ĺ a dvojhlásky ia, ie, iu, ô nie sú v češtine.
• Spodobovanie znelosti je silnejšie v slovenčine.
• čeština má 7 pádov - zostal v nej 5. pád (oslovujeme, voláme), ktorý bol aj v slovenčine.
• Slovenčina
  • má pravidelnejšiu gramatiku než spisovná čeština, pretože bola ovplyvnená ideálom jazyka 15. - 16. storočia a zjednodušenia bežnej češtiny do nej len ťažko prenikali.
  • Slovenčina má iné koncovky a vzory skloňovania a časovania.
  • Niektoré základné slová nie sú vôbec podobné s češtinou a niektoré podobné slová majú úplne iný význam.
• Niektoré odborné termíny boli prevzaté z češtiny do slovenčiny, ale napríklad názvy rastlín a zvierat sú značne rozdielne.
• rozdielne koncovky (-cia, -dlo, -ť, -om x -c(i)e, -tko, -t, -em), vyjadrenia (treba, možno x je třeba, je možné), predložky (na x k, pro) . . .
• Slovenčina používa trpný rod tvorený pomocou trpného príčastia ešte menej ako čeština a dáva prednosť tvaru so zvratným zámenom sa.
• príklady rozdielnych významov: x (topit) x ; (hořký) x horký () . . .
• česko-slovenskými jazykovými vzťahmi sa zo slovenských jazykovedcov zaoberajú napr. Viera Budovičová, Mira Nábělková, Miloslava Sokolová a i.

Príklady rozdielnych významov
topiť (topiť pod vodou)	topit (kúriť)
kúriť	kouřit (fajčiť cigaretu, dymiť z komína)
horký	horký (horúci)
chudá	chudá (chudobná)

Príklady rozdielnych slov v základnej slovnej zásobe
hovoriť	mluvit
hej	jo
ak	jestli, -li
Dovidenia	Nashledanou
mačka	kočka
bozkať	líbat
teraz	nyní, teď
tovar	zboží
kapusta	zelí
kel	kapusta
plť	vor
lienka sedembodková	slunéčko sedmitečné
ťava	velbloud
výdavok	výdaj
kaleráb	kedlubna
korytnačka	želva
poľovník	myslivec

Rozdiel medzi pomenovaním mesiacov v češtine a slovenčine
Január	Leden
Február	Únor
Marec	Březen
Apríl	Duben
Máj	Květen
Jún	Červen
Júl	Červenec
August	Srpen
September	Září
Október	Říjen
November	Listopad
December	Prosinec

[upraviť] Iné projekty

• Wikislovník ponúka heslo slovníka čeština

[upraviť] Externé odkazy

• Jazyková poradna Ústavu pro jazyk český AV ČR
• Čeština pod lupou