|
NástrojeV iných jazykoch
|
Čeština
Čeština je západoslovanský jazyk najviac príbuzný so slovenčinou, potom poľštinou a dolnolužickou srbčinou. Patrí medzi slovanské jazyky, do rodiny indoeurópskych jazykov. Po česky hovorí zhruba 12 miliónov ľudí, z toho viac ako 10 miliónov v Česku. V dôsledku niekoľkých vysťahovaleckých vĺn v uplynulých 150 rokoch hovoria po česky aj desaťtisíce emigrantov a ich potomkov, najmä v USA, Kanade, na Slovensku, v Nemecku, Rakúsku, Austrálii, na Ukrajine a vo veľa ďalších krajinách. Spisovná čeština je značne vzájomne zrozumiteľná so spisovnou slovenčinou (a menej s poľštinou či lužickou srbčinou), hoci niektoré nárečia sú málo vzájomne zrozumiteľné (napríklad východoslovenské nárečia pre Čechov). Mladšia generácia Čechov, ktorá vyrástla po rozpade Česko-Slovenska v roku 1993, a preto nie je navyknutá na slovenčinu, môže mať ťažkosti s porozumením niektorých slovenských slov a výrazov.
[upraviť] Slovná zásobaSlovná zásoba je pôvodná (pôvodné slová vytvorené odvodením pomocou predpony alebo prípony či iného zloženia písmen [počítat - počítač, les - lesní, vědět - dozvědět a mnoho ďalších], skrátené slová, skratky a slová vytvorené zložením dvoch alebo viacerých slov) alebo prevzatá (z angličtiny, nemčiny, ruštiny, gréčtiny, latinčiny, francúzštiny, taliančiny, japončiny a ďalších jazykov). Prevzaté sa delia na dve skupiny:
Čeština má aj slovo, ktoré bolo z nej prevzaté do svetových jazykov. Je to slovo "robot", ktoré ako prvý použil Karel Čapek vo svojom diele R.U.R.. [upraviť] NárečieČeština mala kedysi veľa nárečí, ale nárečia v pravom slova zmysle v Čechách (nie na Morave) prakticky už zanikli. Všetci Česi sa medzi sebou dorozumejú, pretože každý Čech ovláda spisovnú alebo obecnú češtinu. Niekde Česi používajú spisovnú a obecnú češtinu spolu, inde zase spisovnú češtinu a nárečie alebo slang. S Čechmi sa dá dorozumieť ľahko i po slovensky. Rozdiely medzi týmito dvomi jazykmi sú dnes menšie ako medzi niektorými nárečiami iných jazykov. Ako príklad sa dáva vzťah medzi dolnonemčinou a hornonemčinou. [upraviť] DejinyPrvou česky písanou pamiatkou sú 2 vety zo zakladajúcej listiny litomerickej kapituly z roku 1057, ktoré sú však zreteľne mladšie, zrejme až z 12. storočia. Sú to: „Pavel dal jest Ploškovicích zemu. Vlach dal jest Dolas zemu Bogu i svjatemu Scepanu se dvema dušníkoma Bogucos a Sedlatu.“ Ďalej sa dochovali glosy z chorálnej knihy svatojiřské, tiež z 12. storočia, od neznámej mníšky: "Aldík krásen jako anjelík, jenž v blátě se válé. Lector Vituz je krásný kurvy syn." Pozri aj: bibličtina Moravské nárečia vykazujú viaceré znaky spoločné so západoslovenskými nárečiami. Jeden z najzvýznamnejšách slavistov Vatroslav Jagič (1838-1923) dokonca tvrdil, že Moravania ešte koncom 19. storočia v podstate hovorili takým istým jazykom ako Slováci. Do polovice 20. storočia bolo aj v Česku a na Slovensku bežné považovať v odborných textoch prinajmenšom obyvateľov Moravy na juhovýchodnej Morave za Slovákov, ich jazyk za nárečie slovenčiny - "moravskoslovenské nárečia" a ich územia aj označovať ako Slovensko či moravské Slovensko - dnes Slovácko (pozri napríklad Ottuv slovník naučný heslo Slovensko či podrobne Slovenský náučný slovník heslo Slovenský jazyk, časť Slovenské nárečia). Dodnes toto stanovisko zastáva menšina českých jazykovedcov (pozri napríklad Václav Machek: "Etymologický slovník jazyka českého", 1997, ISBN 80-7106-242-1, str. 8). [upraviť] Rozdiely medzi slovenčinou a češtinou
[upraviť] Iné projekty
[upraviť] Externé odkazy |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||