|
|
NástrojeV iných jazykoch
|
Írsko O iných významoch výrazu Írsko pozri Írsko (rozlišovacia stránka).
Írsko je štát v severozápadnej Európe, zaberajúci približne päť šestín povrchu ostrova Írsko. Zostávajúca šestina, označovaná ako Severné Írsko, je súčasťou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.
[upraviť] Poloha a charakter územiaÍrsko je nižinatá krajina. Hory sa zdvíhajú iba na východe a juhozápade. Najvyšší vrchol sa volá Carrauntoohil, ktorý je vysoký 1041 m. Na západnom pobreží sú skalnaté útesy omnoho väčšie a členitejšie, ako na východnom pobreží. [upraviť] PodnebieV Írsku panuje mierne teplé oceánske podnebie. V Írsku v roku prší v každých dvoch z troch dní. Ročný úhrn zrážok sa pohybuje od 800 do 2550 mm. Priemerná teplota sa v januári pohybuje okolo 5 °C a v júli okolo 15 °C. [upraviť] Flora a faunaNa väčšine územia Írska leží lúky a vresovištia. 15% územia pokrývajú rašeliniská a 5% rozlohy zaberajú pôvodné listnaté lesy. V krajine prekvapivo rastú vavríny, myrty a plániky, ktoré rastú predovšetkým v stredomorí. Írská fauna už nie je tak bohatá, ako bývala pred príchodom ľudí. S ich príchodom vymizli tunajšie populácie bobrov, divých mačiek, medveďov a vlkov. Dnes tu žijú hlavne drobní hlodavci, vtáci a ovce. Vôbec tu nežijú hady. [upraviť] DejinyV 3. storočí pred Kr. sa v Írsku usadili Kelti, ktorí v 5. storočí prijali kresťanstvo. V 9. a 10. storočí tu zakladali svoje osady Vikingovia. Koncom 12. storočia začali ostrov dobývať Angličania, celkom ho však ovládli až za Cromwella v polovici 17. storočia. Írska nezávislosť bola obnovená v roku 1922. v polovici 19. storočia bol v írsku tzv. "zemiakový hladomor". Štatistiky hovoria, že zomrel vyše 1 000 000 ľudí. Z írska pocházda aj slávny spisovateľ Jonathan Swift, autor príbehov o Guliverovi. Po vstupe do EU sa ekonomika írska výrazne posilnila. K úspešne sa rozvíjajúcim odvetiam patrí napríklad počítačový priemysel. [upraviť] ObyvateľstvoVäčšinu obyvateľov tvoria domorodí Íri. Len asi 0,5% tvorí írska menšina s vlastným jazykom Irish travellers. Vplyvom veľkej imigrácie - hlavne z Poľska (10. tis. imigrantov mesačne), Litvy, Lotyšska a Estónska sa situácia sa rýchlo mení. Existuje aj početná 100 tis. americká komunita. Celkovo sa odhaduje, že počet obyvateľov cudzích krajín žijúcich v Írskej republike je 400 tis., čo je 10% obyvateľov. Podľa posledného sčítania z roku 2006 sa Írska republika sa radí na prvé miesto v rebríčku ročného prírastku obyvateľstva krajín EÚ. Každým rokom rastie populácia o 2% (vplyvom veľkého počtu imigrantov - 46 tis. ročne a aj veľkou pôrodnosťou - 33 tis. ročne). V mestách žije 60% populácie, z toho 50% v grófstve Dublin. Stredná dĺžka života mužov je 75 rokov, žien 80 rokov. Negramotných je 1% obyvateľstva. [upraviť] Etnické zloženie obyvateľstvaÍri 88,9 %, Briti 2,7 %, Poliaci 1,5 %, Litovci 0,6 %, prisťahovalci z Afriky (hlavne z Nigérie) 0,8 %, Lotyši 0,3 %, Američania 0,3 %, Číňania 0,3 %, Rumuni 0,2 %, Slováci 0,2 %, Nemci 0,2 %, Pakistánci 0,1 %, Rusi 0,1 %, Česi 0,1 % [upraviť] Náboženské zloženie obyvateľstvarímski katolíci 86,8 %, anglikáni 3,0 %, moslimovia 0,8 %, pravoslávni 0,5 %, metodisti 0,3 %, bez vyznania 6,2 % [upraviť] Najväčšie mestá
[upraviť] Administratívne členenieÍrsko je rozdelené na štyri historické provincie: Connaught na západe, Leinster na východe, Munster na juhu a Ulster (z historického hľadiska sa sem priraďuje aj Severné Írsko) na severe. Provincie sú ďalej členené na 26 tradičných grófstiev (county), pričom súčasťou grófstva Dublin sú Dublin City, Dun Laoghaire-Rathdown, Fingal a South Dublin a grófstvo Tipperary sa ďalej delí na North Tipperary a South Tipperary. Samosprávnymi mestami sú Dublin, Cork, Limerick, Galway a Waterford. [upraviť] HospodárstvoV súčasnosti je najmenej rozšíreným odvetvím írskeho hospodárstva poľnohospodárstvo. Vytvára asi 5% HDP. Pre porovnanie: služby 49% a priemysel 46%. Írsko má nepríliš významné nerastné bohatstvo. Ťaží sa hlavne olovo a zinok, ďalej meď, rašelina, stavebný materiál, striebro a zemný plyn. Rozvíjajú sa predovšetkým priemysel chemický a petrochemický, elektronický, kovospracujúci, nábytkársky a potravinársky. Vyrábajú sa tu aj dopravné prostriedky a počítače. Najdôležitejším odvetvím poľnohospodárstva je tradičný chov oviec pre vlnu. [upraviť] Zaujímavosti
[upraviť] Iné projekty[upraviť] Externé odkazy
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
